„Nazdar vedúúúci!“ alebo ako sa pri pozdrave s neznámym známym radšej nestrápniť

 

 

 

podanie-ruk„Ahoj, čau, nazdar, servus, zdravíčko, dobrý deň…“ – to sú azda neodmysliteľné slová každého z nás pri dennodennom stretávaní sa so známymi i neznámymi. Pozdrav je podľa odbornej literatúry chápaný ako „prejav úcty, zdvorilosti, priateľstva a dobrých úmyslov“, ktorý sa uskutočňuje verbálne (ústne či písomne) alebo neverbálne (napr. mávnutím pri stretnutí).

Bez akýchkoľvek poučiek však všetci slušní ľudia vedia už od detstva, že „pozdraviť sa patrí“. Pozdraviť otca, mamu, sestru, či brata, kamarátov i deti je banalita. Najmä keď im môžeme tykať. Čo však s tým, ak zdravíme rôzne vzdialené, či neznáme osoby v rôznych situáciách a v rôznom postavení? V prvom rade nepanikárte a zjednodušte si to pravidlom spoločenskej prednosti: – Osoba nižšie postavená pozdraví ako prvá osobu vyššie postavenú, mladší zdraví staršieho, muž pozdraví prvý ženu (naopak iba ak je muž výrazne starší, vyššie postavený), dieťa dospelého, študent učiteľa, podriadený nadriadeného…

Pozdrav by sme mali vždy prispôsobiť situácii a tomu, o akého človeka ide. Dôležité je rozlíšiť aj formu, či zdraviť neformálne (mávnutím, výkrikom „Ahóóój“ z druhej strany cesty) alebo formálne (klasickým „dobré ráno/dobrý deň/dobrý večer“ a pri lúčení „dovidenia“). Vo všeobecnosti platí, že čím nám je osoba, ktorú stretáme, bližšia, tým viac prejavujeme pri pozdrave svoju náklonnosť. Napríklad, že k pozdravu pridáme pár priateľských slov navyše, alebo sa opýtame ako sa darí. Vždy sa však snažíme pozdrav sprevádzať aj pohľadom do očí, ak ide o jednu osobu. Ak naraz zdravíme viac ľudí, pozeráme sa smerom k osobe spoločensky najvyššie postavenej. Pri stretnutiach blízkymi známymi, kamarátmi, či rodinou je zvykom si s pozdravom podať i ruku, objať sa, pobozkať, či potľapkať po ramene. Pri pracovných známostiach, významných osobách a vyššie postavených ostávame pri pozdrave a podaní ruky. Ale pozor! Ak stretávame osobu spoločensky, hierarchicky alebo protokolárne vyššie postavenú, počkáme kým nám ruku podá ako prvá. Dámam môžu spolu s pozdravom džentlmeni pri podaní ruky jej miernym podvihnutím a symbolickým úklonom naznačiť pobozkanie ruky (vo vyššej spoločnosti alebo na plese, bankete, či inej slávnosti). Aj tu však nepreháňajte a ruku dámy ústami nikdy nepobozkajte! Bozk má byť len naznačený.

Pri stretnutí zdravíme osoby, s ktorými sme vo vizuálnom kontakte. Inými slovami – zoči voči. Nekričte z konca ulice, a podľa možnosti nezdravte ľudí od chrbta. Iné je, ak ste v budove a vchádzate do kancelárie alebo do priestorov, v ktorých sa už iní ľudia nachádzajú. Vtedy by ste mali pozdraviť vždy prví Vy. Ak sa v miestnosti, či priestore, kam vchádzate nachádza viac ľudí, zdravíte predovšetkým spoločensky najvyššie postavenú osobu, šéfa, najstaršieho či najznámejšieho človeka.

Určite sa prihodilo aj vám, že ste pri stretnutí zaváhali, či si s danou osobou tykáte alebo vykáte. Viete že ju odniekiaľ poznáte, no neviete ju zaradiť a nepoznáte ani jej meno. Jeden môj známy má na takéto chvíle jednoduchý recept. Netykať, nevykať, pozdraviť všeobecným „Nazdar vedúúúci, tak ako sa máme?“ a máte po probléme… Tento model môže zabrať pri náhodnom stretnutí so spolužiakom zo strednej, kamarátovi z detstva, bývalom kolegovi, či vzdialenom susedovi z vedľajšieho vchodu. Ak sa nechceme strápniť priznaním, že si na neho nespomíname alebo, že mu nevieme prísť na meno. No ak ide o osobu evidentne významnejšiu, ktorú stretnete pri obchodnom rokovaní, v reštaurácii, či na konferencii, je lepšie sa tomuto „bezpohlavnému“ komunikovaniu bez vykania a tykania zároveň, vyhnúť. Nie je hanbou priznať, že si nespomínate odkiaľ sa s touto osobou poznáte. Najmä ak je okruh ľudí, s ktorými prichádzate do styku veľmi široký. Môžete sa pokojne pozdraviť: „Dobrý deň, som XY, poznáme sa?“ Každý inteligentný partner vám v takejto chvíli zdvorilo pripomenie vaše konexie, ako aj svoje meno a postavenie. A ak sa Vám aj podarí si spomenúť odkiaľ sa vlastne poznáte, tak na ten malý výpadok rýchlo zabudnete. Samozrejme, stáva sa aj to, že si ani po pripomienke nespomeniete o koho ide. Aj vtedy však v diskusii môžete zdvorilo pokračovať. Nebudete prvý ani posledný, ktorý niekoho dávno známeho či vzdialene blízkeho nespoznal.

Share on Google+Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedIn

Comments are closed