Ako nebyť „sedlák“, alebo radšej ani „drvička“?!

vydesena-tvarJe to možno prízemne jednoduché, a pritom si tým môžete úplne pokaziť dojem u partnera. Podanie ruky. Kto z Vás si denne aspoň raz s niekým nepodá ruku… Ordinárna, no mimoriadne dôležitá maličkosť. Spomínam si na pána, ktorý už niekoľko sekúnd pred podaním stál s vystretou rukou, ako by ju mal v sadre. Čakal v rade pri predstavovaní delegácie, ktorej bol členom. Pohľadom z uhla to vyznievalo komicky, dokonca doslova tou „hnátou“ zavadzal v zábere na prezidenta. Keď prišiel naňho rad, zrazu vystrelila aj tá jeho druhá, ktorou si poistil, že mu hlava štátu len tak ľahko neujde. Držal prezidenta pevne ľavačkou za lakeť. Po desiatich sekundách intenzívneho trasenia, už protokolista nonšalantne ukazoval na ďalšieho z predstavovaných, čím prezidenta vyslobodil z náručia náruživého obdivovateľa.

Je to príklad, jeden z mnohých, ktoré možno poznáte i Vy. Podanie rúk vo vyššej spoločnosti nie je len obyčajnou súčasťou zdvorilého pozdravu. Svojmu partnerovi ním prejavujete aj úctu, rešpekt a i svoju úroveň. Častokrát je podanie rúk vôbec prvým osobným kontaktom s Vašim nádejným biznis partnerom, alebo aj nadriadeným. A ak ho nezvládnete, už dopredu ste sa mohli diskvalifikovať v jeho očiach a z obchodu alebo úspechu rokovania nemusí byť nič.

Pri podaní rúk s neznámou, či Vám spoločensky nadriadenou osobou udržujte patričný odstup. Netlačte sa do jej osobnej zóny. Ideálne je to trištvrte metra. Veď, nemusí hneď poznať značku Vášho parfému… Priamym pohľadom do očí, primeraným stiskom dlane a krátkym pozdravom nič nepokazíte. Dve-tri sekundy a je to! Druhú ruku na rameno, poznámky o počasí, účese a o tom, ako to dáme, či pánovi svedčí si radšej nechajte pre kamarátov zo školy, známych a rodinu. Najmä niektorí prehnane sebavedomí jedinci by si mohli odpustiť „drvenie“ partnerovej dlane. Opakom kategórie „drvička“ je „leklá ryba“. Tento český výraz dokonale vystihuje tú mazľavú studenú krehkú rúčku, ktorú Vám do ruky akoby len vsunuli na pol dlane. Bŕŕŕ… Hneď máte pocit, akoby niečo nebolo v poriadku.

Nie príliš príjemné je, ak Vám niekto podáva spotenú dlaň. Priznajme si, môže sa to stať komukoľvek. Tréma a nedočkavosť zo stretnutia s nadriadeným, či vysokopostaveným politikom alebo hviezdou šoubiznisu urobia svoje. Napokon je to ľudské. No určite nie prijemné, najmä pre toho, komu takú ruku podávate. Len si prosím Vás tesne pred podaním rúk v takomto prípade neutierajte vlhkú dlaň do stehennej časti nohavíc, saka, či sukne. Doslova to o Vás kričí: „aha akú má trému!“ Samozrejme, že vlhkú dlaň si pred podaním utrite, ale určite skôr, ako tesne pred podaním rúk. U pánov je celkom jednoduché, a menej nápadné, ak si na chvíľu vložíte spotenú ruku do vrecka, ako keby ste si išli skontrolovať mobil. A pritom ste si šikovne utreli vlhkú dlaň. Dámy takto môžu „načrieť“ napríklad do kabelky.

 V lepšej spoločnosti nie je jedno ani to, kto podáva ruku prvý. Pravidlo spoločenskej prednosti ako súčasť etikety nám vraví, že ruku by mali podávať prví spoločensky a protokolárne vyššie postavení ľudia. Prednosť majú ženy pred mužmi, starší pred mladšími, nadriadení pred podriadenými a ruku ako prví podávajú aj hostitelia svojim hosťom. Pri hromadnom predstavovaní si ruky s druhými pármi neprekrižujte. Neúctivo vyzerá aj podanie rúk v sede, napr. za stolom. Samozrejme výnimkou sú opäť osoby vysokopostavené, s vyšším vekom, alebo ženy a dámy, od ktorých sa pri podávaní rúk pri stole nežiada, aby sa aj postavili. Možno sa Vám zdá, že tieto situácie ovládate a sú Vám dôverne známe. No len málokto si uvedomí, že aj obyčajná súčasť osobného pozdravu akou je podanie rúk, Vám môže vytvoriť imidž dokonalej dámy, alebo džentlmena alebo naopak budete v očiach partnera „sedlákom“, ktorému navyše ešte aj trčí slama z topánok…

Share on Google+Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedIn

Comments are closed