cafte fseci a teraz dame tu #netiketu

bathroom02f-1-web

„tak som rad ze si opat citate tieto riatky o etikete. dnes dame trochu tu netiketu co sa ma a co nema pri pisomnej komunikacii na internete“ – asi takto vyzerá veľká časť našej e-mailovej a on-line písomnej komunikácie a ani pri tom nehneme „brvou“. Žiaľ! Trend, ktorý nastolila nová „doba mejlová“ je akýsi nezvratný proces hlúpnutia našej sivej mozgovej kôry. Ak nám neprekáža, že si takto píšeme e-maily, správy a statusy na sociálnych sieťach, možno o chvíľu nám už nebude vadiť „anito aksa budeme takto rospravat. xapete?“.

 Je veľmi ťažké, čeliť vlne jednoduchej a rýchlej elektronickej komunikácie, ktorá sa na nás valí z každej strany. „Četujeme, mejlujeme, skájpujeme, gúglujeme, postujeme, lájkujeme, tegujeme, heštegujeme…“ …slovenčina HEŠ!!!

Tu však nejde len o nejakú snahu „upratať“ komunikáciu na internete radami o existencii „netikety“ (pojem netiketa/netiquette pochádza zo spojenie slov „net“ – sieť a „etiquette“ – etiketa.), ale už aj o vážnu úvahu o úpadku jazyka a rečovej komunikácie vôbec. Ak totiž na nete komunikujete v angličtine, absencia interpunkčných znamienok a diakritiky textu až tak neublížia. V prípade írečitej a ľubozvučnej matky „Slovenčiny“, sa musí náš „Ľudevít“ v hrobe obracať…

Nehovoriac aj o tom, že mnohí pri písaní e-mailu majú pocit, že ak ho aj píšu z toalety, nik ich na druhom konci nevidí a text ignorujúci gramatiku, spisovnú reč a atribúty slušnosti, ako pozdrav v úvode, poďakovanie, prosba, rozlúčka v závere a podpis celým menom, píšu len akémusi stroju a nie človeku. Omyl! Tu skutočne už nejde len o etiketu, ako takú, ale o základy slušnosti k druhým.

Ak si na „čete“ píšu pubertiaci, nik od nich vážne a seriózne spisovné eseje neočakáva. Ale ak Vám príde oficiálna cenová ponuka, žiadosť o prijatie do práce, úradná informácia, či pozvanie na dôležité obchodné stretnutie napísané štýlom: „dobry den, tak som sa pozeral do kalendara a vichadza my to na utorok, ale racej si este mozeme pretym callnut, nk.“, tak to už je asi na návrat späť do jaskyne!!!

Ak ste si uvedomili, že do tejto kategórie spadáte aj Vy, neľakajte sa. Nie ste v tom sami. Je Vás stále viac. Otázka je, dokedy a pokiaľ ešte chceme zájsť v zjednodušení našej komunikácie. Pochopíme to asi až vtedy, ak nám naše vlastné dieťa namiesto „Mami prosím, čo máme na večeru? Som hladná, dala by som si jesť.“, povie: „#mama #dajveceru #lebozdechnem“.

A potom asi „zdechnem“ aj ja!

Viac o netikete nabudúce…

Share on Google+Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedIn

Comments are closed